Erb,vlajka a pečať
Erb spolu s jej vlajkou a pečaťou predstavujú trojicu najdôležitejších identifikačných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú po stáročia tradované heraldické, vexilologické a sigilografické zákonitostí a zvyklosti erbovej, vlajkovej a pečatnej tvorby. Len ich dôsledným rešpektovaním možno dospieť k heraldický správnemu výsledku - erbu, ktorý spĺňa všetky požadované kritéria. Zodpovedný prístup ku tvorbe spomenutých symbolov je daný tiež tým, že sa vytvárajú spravidla na veľmi dlhé obdobia, ba stáročia.
Je vždy výhodné, ak pri tvorbe mestského či obecného erbu môžeme vychádzať z jeho historického symbolu, najčastejšie pečatného. V prípade prameňov k erbu Sedlísk však musíme s poľutovaním konštatovať, že sa dosiaľ napriek vynaloženému úsliu nepodarilo zistiť, že by obec v minulosti používala vlastnú pečať s obecným symbolom. Príčinou bolo azda to, že bola vo svojej histórií vždy pevne spätá s hradom Čičva (niekedy nesprávne uvádzaného ako Čičava), v ktorého bezprostrednej blízkosti sa nachádza. Ak aj v minulosti obec svoj symbol nemala, a teda naň nemožno pri tvorbe erbu nadviazať, z úcty pozoruhodnej histórií obce je vhodné hľadať heraldický primeraný motív práve v nej.
Už sme naznačili, že história Sedlísk, ako aj Podčičvy, ktorá je dnes jej súčasťou, je nerozlučne spätá s hradom Čičva. Ten sa po prvý raz spomína v roku 1270 pod názvom CASTRUM CHICHVA, resp. CHYCHVA. Zmienky o murovanom pevnom hrade pochádzajú aj z nasledujúcich storočí (napr. 1414). Po požiari v roku 1527 bol opäť obnovený. Najstaršie jadro hradu vieme rekonštruovať podľa zvyškov strednej stavby, ktorá sa dodnes zachovala. Išlo o dômyselný pevnostný systém, ktorého vstupná brána bola viacnásobne chránená vežami, ako aj priekopou. Samotný hrad vo svojej histórií vystriedal celý rad majiteľov. Hrad patril do pevnostného systému Zemplínskej stolice a bol aj jedným z jej správnych centier. Bol centrom čičvianského panstva, do ktorého patrili aj spomenuté dve obce - Sedliská a Podčičva. Významnú úlohu zohral v protihabsburských povstaniach. Po víťazstve cisárskych vojsk bol zbúraný(v roku 1711).
Podčičva sa po prvý raz spomína v roku 1363. Vznikla v podstate ako podhradie čičvianského hradu. Je však pozoruhodné, že skôr ako zmienka o samotnej obci, teda o podhradí, sa zachovala zmienka o Kostole sv.Kríža pod hradom Čičva (1332). Mohlo by to znamenať, že priestor na hrade, ktorý mal pevnostný charakter, neposkytoval možnosť na postavenie väčšej sakrálnej stavby (bola tam azda iba kaplnka), a to bola príčina postavenia kostola pod hradom, ktorý slúžil obyvateľom hradu, ale aj obyvateľom blízkych obcí. Podčičva vlastne vznikla ako obec pri kostole.
Patrocínium sv. Kríža v takomto starom období (azda už z konca 13. storočia) v blízkosti hradu v strategickom položení, ako aj v blízkosti liečivého (sirnatého) prameňa, zvádza tiež k hypotéze o pôsobení niektorého špitálnicko-krížovníckeho rytierskeho rádu na tomto mieste (najskôr rádu johanitov). Je totiž známe, že tento rád vyhľadával práve takéto miesta ako svoje pôsobištia. V podstate vždy išlo o vojensky strategické miesta, brody a iné komunikačné body, ktoré chránil svojou vojenskou silou a tiež blízkosť liečivých prameňov. Veď jednou z pôvodných funkcií rádu bolo liečiteľstvo, resp. špitálníctvo. Navyše by túto hypotézu potvrdzovala aj skutočnosť, že kostol v Sedliskách je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi - patrónovi rádu johanitov. Ťažko dnes povedať, či ide skutočne o kostol starý, keďže Sedliská sú doložené už z roku 1323, alebo o určitú reminiscenciu, keďže samotné patrocínium sv. Jána Krstiteľa tu máme doložené až z 19. storočia. Je však možné i to, že medzi naznačenými skutočnosťami nie je žiadny súvis. Pohybujeme sa tu viac v polohe dohadov, pretože jednoznačných dôkazov pre jedno, či druhé tvrdenie niet.
Pristúpme však k úvahe o vhodnom heraldickom riešení erbu Sedlísk. Je nesporné, že centrálnym motívom by mal byť hrad, symbolizujúci hrad Čičvu, s ktorými sú spojené osudy oboch spojených obci - Sedlísk i Podčičvy. Treba si uvedomiť,že ide skutočne iba o symbol hradu, nie o jeho vernú podobu, ktorá sa napokon v priebehu storočí menila. Hrad má byť strieborný a má byť umiestnený na vrchu modrej farby. Štítové pole má byť červené. Táto podobnosť ni je v heraldike nijako ojedinelá. Vyskytuje sa v mnohých významných erboch, okrem iného aj štátnom znaku Slovenskej republiky. Dôvodom pre voľbu modrého vrchu však nieje úsilie o dosiahnutie slovenskej trojfarby za každú cenu, ale skutočnosť, že bude vhodné ako symbol Sedlísk položiť naň striebornú rybu.
Tento symbol sa ukazuje ako najvhodnejší preto, že nepriamo upozorňuje na jedného z patrónov obce - sv. Jána Krstiteľa. Ryba , starý kresťanský symbol, znamenajúci predovšetkým samotného Krista, keďže v gréčtine znie ICHTHYS, čo predstavuje zloženinu prvých písmen gréckych slov lesos Christos The Yos Soter, čiže Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ. Navyše rybu považovali za symbol krstu a tým aj za jeden zo symbolov sv. Jána Krstiteľa, ktorý kázal krst vodou, podľa čoho dostal i meno. Ryba je tiež jedným z motívov erbu Zemplínskej stolice a azda bude správne, ak obec spojená s jedným zo stoličných hradných centier ponesie vo svojom erbe symbol čiastočne korešpondujúcim so župným.
Celkom na koniec spomeňme ešte ďalší dôvod pre symbolizovanie Sedlísk aj motívom ryby a to , že podľa tradície obec vznikla v lokalite s viacerými močarinami a rybníkmi, podľa čoho sa zachovali i tradičný historický názov "Rybníky". V tomto zmysle je symbol ryby v erbe Sedlísk aj hovoriacim symbolom, teda symbolom viažucim sa na jeden z historických miestnych názvov.
Na hrad do červeného poľa možno odporučiť umiestnenie strieborného rovnoramenného kríža, symbolu, upozorňujúceho na stredoveké patrocínium sv. Kríža v Podčičve. Takýmto spôsobom sa v heraldike bežne transformovali pôvodné predheraldické symboly v symboly heraldické.
V červenom štíte pod strieborným krížom strieborný hrad na modrom vrchu, pred ktorým je strieborná ryba. Striebornú farbu možno nahradiť aj bielou.
Vlajku Sedlísk tvorí päť pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, červenej, bielej, modrej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.
Pečať obce Sedliská je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC SEDLISKÁ. Priemer pečate je 35mm.
Od erbu, vlajky a pečate obce Sedliská možno odvodiť ostatné symboly obce, najmä obecnú zástavu, koruhvu, krátku zástavu, znakovú zástavu, kombinovanú koruhvu a ďalšie.
Obecným symbolom je príbuzná štandarda starostu obce. Má podobu znakovej zástavy, v ktorej je erbový motív rozvinutý do celej plochy takmer štvorcovej zástavy, ktorá je navyše lemovaná v obecných farbách. Štandarda nie je obecným symbolom, ale symbolom najvyššieho predstaviteľa obce. Jej konštrukcia je v súlade s tradičnými vexilologickými zvyklosťami.